Pokiaľ si nebudeme ctiť dejiny fotografie, nebudeme ľudia, ale digitálne ohyzdné dobou riadené stroje. Stroj nebude tvoriť sociálnu ani expresívnu dokumentárnu fotografiu, stroj necíti sociálne, fotografický aparát nemá psyché.
Lewis W. Hine (1874 – 1940) bol americký fotograf, zakladateľ a významný predstaviteľ sociálnej dokumentárnej fotografie. Zbierky Kongresovej knižnice obsahujú niekoľko tisíc fotografií z rokov 1908 – 1924, kedy pracoval pre National Child Labor Committee (NCLC), komisie bojujúcej za práva detí, ktoré boli nútené pracovať
Súčasná slovenská fotografia neinklinuje k odkazu klasického dokumentu. V tvorbe fotografov prevládajú výtvarné a konceptuálne tendencie, poprípade subjektívne ladené dokumentárne cykly.
Kam kráča súčasná tvorivá slovenská dokumentárna fotografia, akú nosnú a pravdivú myšlienku sebou nesie aj pre neskôr narodené generácie ľudí? Pri hľadaní odpovede na túto otázku je potreba neustále sa zamýšľať: Čo dokument skutočne je. Nenechajme sa uniesť súčasným trendom nazývať dokumentom turistickú vychádzku s rodinou či priateľmi do hôr.
Bez múdrostí encyklopédií, vyhľadávačov a iných –pédií, definujme slobodne pojem dokumentárna fotografia. Dokumentárna fotografia je výsledok snahy fotografa stvárniť a jasne objektívne poukázať na život človeka, či väčšieho počtu ľudí v ich konkrétnom priestore pohybu hmotného tela a nehmotnej duše.
Kim Thue (*1980) je Dánsky dokumentárny fotograf. V roku 2012 vydal svoj knižný debut s názvom DEAD TRAFFIC, kde publikoval fotografie z Freetownu, hlavného mesta Sierra Leone. Kim strávil desať mesiacov v blízkosti najväčšieho a najnebezpečnejšieho slumu Big Wharf.
Tento ročník sa niesol v pozitívnejšom duchu v zmysle spracovaných tém a popri utečeneckej kríze, vojny v Sýrii a teroristickom útoku v Paríži sa do nominácie v jednotlivých kategóriách dostali aj témy ako burlesque, swing či dostihy.
O kvalite fotografie na Slovensku však môžeme začať pochybovať, bohužiaľ. Bohužiaľ preto, lebo ju prezentujú tunajšie súťaže, ktoré majú viditeľnú chybu v systéme fungovania určitými pravidlami chránenej kultúry. Ak mechanizmus umenia nepraje prvku – dobou uznanej kvalite tradíciou vyvíjanej fotografii až do dnešnej doby, tak nastáva kríza vo vnútri kultúry.
dofoto ukazuje to najlepšie z dokumentu vznikajúceho a vzniknutého na Slovensku aj v zahraničí. Dvíha a stanovuje latku obrazovej a emočnej kvality fotografických sérií, ktoré sa rodia v rámci dlhodobých projektov, idú do hĺbky a nie sú výsledkom povrchnosti a psychologickej plochosti.