V uzamknutom svete bytostí s diagnózou inakosti sa pokúsili prepracovať hlbšie, k podstate človeka. Do priepasti slastí, rozkoše. Na jej dne dosiahli vrchol pyramídy, ktorou je intimita. Česká fotografka Libuše Jarcovjáková a slovenský dokumentárny fotograf Matúš Zajac z hĺbky dolujú psyché a vidia to, čo sa vymyká väčšinovej […]
Laco Maďar je jedinečný zjav na scéne dokumentárnych fotografov Slovenska. Laco je nenápadný skromný človek otvoreného srdca. Pôsobí najmä v zahraničí, kde získava vzácne skúsenosti. Kým sa prepracoval ku kvalite fotografického zobrazovania života človeka, prešiel náročnú dlhú cestu, ktorú si však odvážne vychutnal. V súčasnosti sa dá považovať za jedného z najväčších […]
Popisovanie diel sa často deje mimo fotografovaný obsah. Téma fotografickej série je skladaná bez zjavnej vzájomnej súvislosti, len podľa okolností, vidiac výstupy z pamäťovej karty na monitore počítača a jej kvázi hodnota sa umelo vyrapoce.
Kto by nechcel byť hodnotný jedinec a vysoko hodnotený vážený umelec, kto by nechcel mať titul uznávaného tvorcu či nebodaj oblastného veliteľa, že áno. Pre tieto človečenské snahy sa mnoho degraduje vynakladaním slabej úrovne práce do kvality. Vznikajú preto nové trendy. Valcovať, dokonca s pocitom profesionála, podľa akejsi nezmyselnej šablóny, všetko do radu.
Pokiaľ si nebudeme ctiť dejiny fotografie, nebudeme ľudia, ale digitálne ohyzdné dobou riadené stroje. Stroj nebude tvoriť sociálnu ani expresívnu dokumentárnu fotografiu, stroj necíti sociálne, fotografický aparát nemá psyché.
Kam kráča súčasná tvorivá slovenská dokumentárna fotografia, akú nosnú a pravdivú myšlienku sebou nesie aj pre neskôr narodené generácie ľudí? Pri hľadaní odpovede na túto otázku je potreba neustále sa zamýšľať: Čo dokument skutočne je. Nenechajme sa uniesť súčasným trendom nazývať dokumentom turistickú vychádzku s rodinou či priateľmi do hôr.
Bez múdrostí encyklopédií, vyhľadávačov a iných –pédií, definujme slobodne pojem dokumentárna fotografia. Dokumentárna fotografia je výsledok snahy fotografa stvárniť a jasne objektívne poukázať na život človeka, či väčšieho počtu ľudí v ich konkrétnom priestore pohybu hmotného tela a nehmotnej duše.
O kvalite fotografie na Slovensku však môžeme začať pochybovať, bohužiaľ. Bohužiaľ preto, lebo ju prezentujú tunajšie súťaže, ktoré majú viditeľnú chybu v systéme fungovania určitými pravidlami chránenej kultúry. Ak mechanizmus umenia nepraje prvku – dobou uznanej kvalite tradíciou vyvíjanej fotografii až do dnešnej doby, tak nastáva kríza vo vnútri kultúry.