There will always be someone better. Every photojournalist I have ever met says this. There will always be someone better so the work you do needs to mean something. Anyone can take good pictures, but it takes a great deal of time, work, and caring to tell a […]
Hľadať odpoveď na otázku, či je štúdium fotografie naozaj dôležité, je náročné, ale moja odpoveď je jasné áno, len si treba vybrať to správne štúdium.
Ako pomenovať slovíčko múza? V starogréckej mytológii to bola každá z deviatich bohýň, ochrankýň umení a vied, tanca a divadla. V laickom ponímaní ide o lásku k niekomu, alebo k niečomu. Múza fotografie je pre mňa už dlhotrvajúcou vášňou. Cez rôzne obdobia v rôznorodých inšpiráciách som si obľúbil troch fotografov, ktorí si popri svojich dokumentoch vybrali aj svoju múzu vo fotografovaní kapely, s ktorou si vybudovali osobitý vzájomný vzťah.
Vierohodnosť fotožurnalizmu a dokumentárnej fotografie stojí na vratkých nohách. Fotografickou verejnosťou otriasajú škandály o manipuláciách. Kultúrna spoločnosť dospela do štádia, keď sa na propagáciu súťaže použije fotografia znásilneného dievčaťa, keď sa neeticky kradnú témy a aj svetové mená fotografie sa uchyľujú k manipuláciám a prílišným softvérovým úpravám.
Povrchnosť v digitálnom ošiali 21. storočia spravila z dokumentárnej fotografie hračku, ktorú si ako horúci kameň podhadzujú deti na pieskoviskách.
Keď miestnosť plná ľudí upriami pohľad na jedinú fotografiu, zamyslí sa a ponorí sa do nej, to je atmosféra, ako žiadna iná. Práve takú bolo možno cítiť v útulných priestoroch Café Berlinka v Esterházyho paláci tento pondelok 24. apríla.
Blog Matúša Zajaca o jeho začiatkoch vo fotografii.
Life is just a play created and directed by god. God in the essay by Tomasz Lazar is replaced by mass Medias, which surround us and affect our life.
Using emerging technological advances in color photography, Sergei Mikhailovich Prokudin-Gorskii (1863-1944) made numerous photographic trips to systematically document the Russian Empire.
Čo však bolo dôležité pre moju fotografiu, bol svet Bratislavských Jazzových Dní. Tam ma nazvali drzým fotografom, pretože som v „pohode“ vybehol na pódium, keď hral Chick Corea či Bobby McFerrin a ďalší velikáni jazzu a funky. Tieto fotografie som vtedy posielal do západonemeckého Burghausenu na celosvetovú súťaž džezových fotografií a porota ich vybrala niekoľkokrát po sebe na výstavy.